Skupina Šisuikai sa predstaví v piatok 10. apríla 2026 v parku Suchá Vydrica na Festivale sakúr a umenia, ktorý v spolupráci s japonskou ambasádou organizuje mestská časť Bratislava – Karlova Ves. Na podujatí predvedie iaidžutsu, tradičné bojové umenie samurajov. Pôjde o výber individuálnych techník zo základnej, pokročilej a dvoch tajných sérií.
Festival sakúr a umenia nadväzuje na kampaň Rozkvitnuté Slovensko z roku 2020. Vtedy uplynulo sto rokov od nadviazania diplomatických vzťahov medzi Japonskom a Slovenskom.
Sadil aj cisársky pár
Oficiálne vzťahy medzi Japonskom a vtedajším Československom boli nadviazané začiatkom roka 1920 otvorením veľvyslanectva v Tokiu. Na jeseň 1921 otvorilo Japonsko svoje zastupiteľstvo v Prahe.
Pri príležitosti storočnice vzájomných vzťahov bolo v rokoch 2019 až 2021 v ôsmich slovenských mestách vysadených sto sakúr, ktoré symbolizujú dlhoročné spojenie oboch krajín.
Možno to bola inšpirácia, možno zhoda náhod – japonskú čerešňu na Slovensku vysadili aj Ich cisárske výsosti princ Akišino a princezná Kiko. Bolo to v roku 2013 pri príležitosti 90. výročia vzájomných diplomatických vzťahov.
Symbol krehkej krásy
Sakura je jedným zo symbolických kvetov Japonska. Druhým je chryzantéma. Ako symbol v sebe spája viacero významov.
Asi najzjavnejšou rovinou symboliky sakury je pominuteľnosť. Japonská čerešňa kvitne krátko, len týždeň, nanajvýš dva do roka. Náhly rozkvet a rýchle opadanie kvetov tak výstižne pripomína ľudský život, krásny, avšak veľmi krehký a pominuteľný.
Sakura je cez symboliku dočasnosti spojená so špecificky japonskou schopnosťou vidieť krásu v tom, že všetko raz pominie. Tento prístup kladie dôraz na dôležitosť prítomného okamihu, ktorý treba vnímať s plnou pozornosťou.
Ďalšia rovina symboliky spája sakuru priamo so samurajmi. Kvet japonskej čerešne si zvolili za svoj symbol pre spôsob, akým opadáva – jej okvetné lístky padajú na zem čase najväčšieho rozkvetu. V očiach samuraja to vystihuje ideálnu smrť. Bojovník by mal odísť čisto a v plnej sile, nie nedôstojne dožívať v úpadku.
Posledná významová rovina súvisí s tradičnou šintoistickou spiritualitou Japoncov. V poľnohospodárskom cykle znamenal rozkvet čerešní začiatok jari a bol signálom na výsadbu ryže. Verilo sa, že v stromoch sídlia duchovia, ktorí zostupujú do polí, aby podporili úrodu a obnovili kolobeh života.
Hanami – oslava pominuteľnosti
Kvitnúce sakury sú ústredným prvkom osobitého japonského kultúrneho fenoménu – tradície obdivovania kvetov, známej ako hanami. Jej korene siahajú viac než tisíc rokov do minulosti a dodnes má podobu celospoločenskej udalosti: ľudia sa stretávajú a piknikujú pod rozkvitnutými stromami.
Hanami možno vnímať ako chvíľu tichého zjednotenia, keď sa Japonsko – postupne, od juhu po sever – na okamih zastaví. Oslavuje nový začiatok kolobehu života a zároveň si pripomenie krehkú krásu prítomného okamihu.
Sakura kvitne
sakura opadáva
a ľudia tancujú, tancujú.
Buson
Ilustračná snímka: Jana Bernartová
(cve)