Pre vysoké nároky na ľahkosť a pohyblivosť sú série Okuiai no bu určené len pre expertov.
Okuiai iwaza no bu a Okuiai tačiwaza no bu sú poslednými dvoma sériami pôvodných sólo techník, ktoré sa naučíte v Šisuikai iaidžutsu. Prvá vychádza z pozície tatehiza a seiza, druhá prebieha v stoji.
Oku je skrátenou verziou slova okuden, ktoré možno doslovne preložiť ako vnútorný, alebo tajný prenos. Voľnejší preklad by mohol znieť tajná tradícia.
Najskôr po troch rokoch
Obe skupiny Okuiai no bu patria medzi náročnejšie pre dôraz na ľahkosť a pohyblivosť v priestore. Mnohé z týchto techník riešia situácie s viacerými útočníkmi. Sériou okuden začína to pravé umenie samurajov.
Zvýšené pohybové nároky sú dôvodom, prečo sa okuiai iwaza a okuiai tačiwaza začínajú učiť až na expertnej úrovni. V rámci Šisuikai je to obvykle po udelení druhého technického stupňa, teda v treťom až štvrtom roku pravidelného cvičenia.
Časové vymedzenie prechodu na expertnú úroveň je len orientačné. Kedy sa presne žiak začne učiť okuden závisí výhradne od jeho učiteľa.
Reforma Eišin ryú
Šisuikai dódžó vyučuje iaidžutsu školy Musó Džikiden Eišin rjú (MJER). Vznikla zhruba pred sto rokmi ako výsledok reformy školy Eišin rjú.
Autorom zmien bol Óe Masadži sensei, 17. sóke Eišin ryú línie Tanimura. Zredukoval počet techník z pôvodných zhruba 160 a utriedil ich do sérií Seiza no bu, Tatehiza no bu, Okuiai no bu, do párových foriem Kumitači. A pripisuje sa mu aj autorstvo série Bangai no bu a Hayanuki katate.
Óe Masadži sensei sa ako jednen z posledných veľkých majstrov zúčastnil skutočnej bitky, konkrétne pri Tosa Fušimi. Pochádzal z provincie Tosa a aj škola, ktorú cvičil a zreformoval, niekedy nazýva podľa tejto lokality Tosa Eišin ryu.
Okuiai iwaza no bu obsahuje nasledovné waza:
- Kasumi
- Sunegakoi
- Tozume
- Towaki
- Šihógiri
- Tanašita
- Ryózume
- Torabaširi
- Itomagoi sono iči
- Itomagoi sono ni
- Itomagoi sono san
S použitím informácií z wikipedia.com a z archvíu Šisuikai pripravil (cek).